„Nie je to na teba príliš veľká záťaž?“ To je najčastejšia otázka, ktorú dostávam. Ľudia sa pýtajú, prečo si vyberám prácu so závislými, keď je psychicky vyčerpávajúca a plná zlyhaní. Odpoveď je jednoduchá: robím to kvôli zvedavosti a kvôli ľuďom.

V Reteste som začínala ako dobrovoľníčka. Najviac ma ťahalo k večerným skupinám, kde ma zaujalo, ako úprimne a hlboko dokážu klienti hovoriť o svojich pocitoch. Zrazu som zistila, že po rokoch na univerzite opäť naplno používam hlavu a táto práca ma neskutočne napĺňa. Vtedy som sa rozhodla zmeniť smer a začať študovať psychológiu.

Odvtedy som dostala možnosť pracovať v centre ako režimová pracovníčka. Z ľahkého dobrovoľníctva sa zrazu stala veľká zodpovednosť – viesť a zapisovať skupiny či komunity, snažiť sa viesť klientom pri spoznávaní ich závislosti a dbať na to, aby dodržiavali pravidlá.

Nie je to ľahká práca, neraz som odchádzala so slzami v očiach. No práve pre svoje výzvy je taká zaujímavá. Keď spoznávam klientov bližšie, vidím, akí sú silní. Sledujem ľudí, ktorí dokážu každý deň vstať a povedať si: „Áno, vydržím to a nesiahnem po droge.“ Koľkí z nás, „bežných“ ľudí, si vie úprimne povedať, že po ťažkom dni nesiahneme aspoň po poháriku piva alebo vína na upokojenie? Táto vedomá sila ma neustále fascinuje.

Je to práca plná výziev, smiechu, ale aj zodpovednosti. Učím sa od skúsených kolegov aj od samotných klientov. Viem, že nie som dokonalá, no ak dokážem svojou prácou pomôcť čo len jednému človeku, má to obrovský zmysel.