Keby ste vedeli, čo všetko som ja už za svoj život počula! Hovorí sa, že steny majú uši, ale v našej spoločenskej miestnosti tie najdôležitejšie uši patria jednoznačne mne.

Sedím pri každej komunite a skupine a bola som svedkom už toľkých rôznych životných príbehov ľudí, čo zvádzajú ťažký boj so závislosťou. Niektorých som poznala len krátko, lebo si zvolili inú cestu. A potom tu boli takí, čo sa odhodlali vydržať v dobrom aj v zlom. Ustáli náročné chvíle, aby sa naučili, že všetko sa dá zvládnuť aj na triezvo. A všetky tie mená nájdete zapísané na stene za mojím akvárkom – je to taká naša sieň slávy ľudí, ktorým sa podarilo zmeniť si život.

Počula som tu naozaj všeličo: to, ako ľudia majú riešiť hádky, ako v nich hľadať kompromisy, ako podporiť druhého, keď je mu ťažko, spomienky, ktoré som radšej ani nechcela počuť, ale aj obrovské množstvo radostných chvíľ a úspechov, ktoré sa stali napriek tomu, že už prestali veriť, že sa vôbec môžu stať.

Takto tu už svedčím dlhé roky, veľa som sa toho naučila, ale musím povedať, že najviac sa teším na to, keď ma pustia z akvárkového sveta von. Keď voľne behám po spoločenskej miestnosti či záhrade a spoznávam svojich kamošov zblízka. Keď si na mňa nájdu čas, pohladia ma a len tak si užívame prítomnú chvíľu pokoja a radosti, že zvládli ďalší deň bez drog a alkoholu.